Združenie slovenskej inteligencie Korene
Slovakia plus
Slobodná rada slovenského národa
Slovakia plus
Slobodná rada slovenského národa
copyright © Korene 2007
POZNAJÚ SLOVÁCI SVOJE DEJINY?
Mnohých Slovákov rozhorčila arogantná trúfalosť Petra Gettinga, podpredsedu SMK, ktorý sa vo svojom článku vyjadril o misii solúnskych bratov Konštantína a Metoda ako o rozprávke či mýte, akoby išlo o výmysly. Možno sa však tomu čudovať, keď v istej nemenovanej televízii robiacej prieskum, nevedeli odpovedať na otázku: „Kedy prišli solúnski bratia na územie Veľkej Moravy“? koaliční ani opoziční poslanci?
Zdá sa, že mnohým Slovákom je ich história ľahostajná. Smutné je však, že aj takým, ktorí by mali byť pre ostatných vzorom. Veď až súčasná vláda venovala štátnemu sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda náležitú pozornosť a na Celonárodnej slávnosti na Devíne prehovorili prezident Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Paška, predseda vlády Robert Fico a Ján Chryzostom kardinál Korec, čo v priamom prenose vysielala aj STV.
V predchádzajúcich rokoch si predstavitelia nášho štátu tento sviatok nevšímali. Vy ste príchod vierozvestov v roku 863 nazvali osudovým míľnikom našich dejín a venovali mu náležitú pozornosť. Skutočnosť, že účasť na tohtoročných slávnostiach potvrdili najvyšší ústavní činitelia nášho štátu je dôkazom, že ste tradíciu devínskych slávnosti neudržiavali márne. Po „rokoch neúrodných“, ako ste ich nazvali v otváracom prejave Celonárodných slávností, ste odovzdali štafetu do rúk najpovolanejších, lebo sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda je - štátnym sviatkom. Veríte, že sa Vám týmto podarilo otvoriť novú a už neprerušenú tradíciu slávnosti na Devíne?
Predovšetkým – podpredseda menšinovej etnickej strany nie je kompetentný vysvetľovať ani komentovať dejiny iného národa. A nie je ani autoritou, ani partnerom v odbornej diskusii na tému slovenských dejín. Nech sa radšej venuje objasňovaniu mýtov, ktorých sú maďarské dejiny – doslova preplnené. My zostaňme pri faktoch...
Pri osobnom stretnutí na Úrade vlády SR – dňa 15. marca 2007- sa ma pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič opýtal či by som nevytvoril scenár na tohtoročné devínske slávnosti. Svoju žiadosť zdôvodnil tým, že sme ako Združenia slovenskej inteligencie udržiavali tradíciu cyrilometodských osláv a máme s tým náležité skúsenosti. Súhlasil som a 16. apríla som predložil svoj prvý návrh pod názvom „Devín – slovenský aj všeslovanský“. Vzhľadom na skutočnosť, že v ten istý deň sa v Nitre už tradične koná „Celonárodná cyrilo-metodská púť“, ktorá je zameraná najmä na nábožensko-cirkevný odkaz solúnskych bratov, navrhoval som orientovať devínske slávnosti s dôrazom na štátnické rozhodnutie kráľa Rastislava. Jeho hlavným zámerom bolo zvýšiť civilizačnú úroveň, ale aj posilniť vnútornú súdržnosť a medzinárodnú autoritu kráľovstva. Jeho štátnické slovo zaznelo jasne – voči Frankom aj voči Rímu a neskôr aj voči Byzancii.
Vzhľadom na súčasné vážne až osudové ohrozenie bratského srbského národa sa žiadalo, aby práve z Devína – spoločného symbolu Slovákov aj Slovanov – zaznel jasný a rozhodný hlas na obranu jeho životných záujmov. Hlavne jeho suverenity na území Kosova a Metohije, ktoré sú symbolmi obrany európskej civilizácie pred cudzou expanziou. My, členovia Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR, sme tak urobili už 28. apríla 2007 v dokumente „Apel na svedomie Európy“. A rovnako sme sa jasne vyjadrili aj 5. júla – Devínskym memorandom „Slovanskému a kresťanskému svetu“, ktoré bolo účastníkmi slávností jednomyseľne prijaté.
Našou povinnosťou nie je iba „pripomínať si a uctievať“, ale najmä – pokračovať vo veľkých činoch našich predchodcov a „z dlho mĺkvych mohýl dávnej slávy našich predkov, vytvoriť svojimi činmi žiariace majáky pre našu rovnako veľkú a slávnu budúcnosť“. Tak som koncipoval aj svoj druhý návrh z mája 2007, ktorý bol – podľa mojich informácií kladne prijatý.
A či sa podarilo vytvoriť novú tradíciu? Tradícia sa nevytvára iba opakovaním, ale plodným a pre národ užitočným pokračovaním v odkaze diela našich najväčších. To však závisí oveľa viac od štátnikov ako od organizátorov...
Napriek priamemu prenosu oficiálnej časti programu na hrade Devín, postrádala som STV na spomienkovej slávnosti pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v sade Janka Kráľa, kde sa zúčastnil aj podpredseda Vlády SR Dušan Čaplovič, ale aj na slávnostnom kultúrnom programe v Kultúrnom dome Devín, kde zneli nádherné vokálne skvosty viažuce sa k slávnostiam a umelecké slovo Evy Kristinovej a Jozefa Šimonoviča, ktorí brilantne predniesli našu najstaršiu básnickú skladbu Proglas v pôvodnom jazyku a zároveň v súčasnej slovenčine. Pozornosť si zaslúžila tiež prednáška A. F. Zvrškovca „Najnovšie objavy najstarších slovenských dejín“. Napokon, veď v scenári o ktorý Vás požiadali ste navrhli aj priame vstupy zo slávností v celodennom vysielaní SRo.
Slovenské verejnoprávne média už roky zanedbávajú svoje povinnosti a dlhodobo ignorujú aktivity národne uvedomelej časti slovenskej spoločnosti. Smutným dôkazom o nepochopení svojej úlohy, ale aj nerešpektovaní zákona, je – už vyše 8-ročná! – absencia prezentácie aktivít našich združení a tým vlastne ich faktické „zatajovanie“, čiže vymazávanie z pamäti národa. A že aj napriek účasti najvyšších predstaviteľov nášho štátu nevyužil – najmä SRo - svoju šancu reportážnym spôsobom priblížiť priebeh osláv štátneho sviatku svojmu poslucháčovi – okrem iného svedčí aj o neprofesionalite vedenia. A nielen to. Svedčí aj o nepochopení zásadnej zmeny, ktorá sa udiala po roku 1989. Demokracia je nielen „o názoroch politikov“, ale najmä o názoroch čo najširšieho spektra všetkých občanov štátu...
Ako je možné, že niektorí tzv. historici môžu uverejňovať ničím nepodložené bludy? Veď historik by sa mal držať faktov a keď ich neovláda doučiť sa ich. Vy už roky navrhujete, aby skupina autorov zostavila učebnicu, ktorá by bola „slovenskou národnou bibliou“. Iste by obohatila nielen zoznam povinného čítania, ale každý študent by mal považovať za samozrejmé ovládať ju, byť hrdý na svoj národ, mať úctu k veľkým osobnostiam a dejinotvorným činom, veď ako ste povedali: „národ, ktorý nepozná či nechápe zmysel odkazu svojich dejín – alebo ním dokonca pohŕda – pohŕda sám sebou a odsudzuje sa na blúdenie labyrintom cudzích pascí, prepadlísk a slepých uličiek... aby nikdy nenašiel tú jedinú správnu – teda svoju vlastnú – cestu k naplneniu zmyslu vlastného života“. Prečo nie je možné nájsť autorov, ktorí by sa podujali na vytvorenie tohto grandiózneho diela?
Táto otázka smeruje predovšetkým na ústavy SAV, na odbory MS, na MŠ SR... Veď dodnes chýbajú skutočné Slovenské dejiny – napísané z hľadiska našich národnoštátnych záujmov a prezentujúcich nezvratné fakty o našom historickom vývoji - a rovnako chýba aj Slovenská vlastiveda. A „Slovenská národná biblia“? Tá je predsa dávno vytvorená, len ju teba citlivo, rozumne a správne poskladať a predložiť ju národu. Napríklad so slovami: „Slováci, toto je Vaša pravá duša a Vaša skutočná tvár. Buďte hrdí, že patríte k národom tvorcov hodnôt a nie k ich ničiteľom. Buďte hrdí, že ste žili a vytvárali hodnoty z vlastnej duchovnej a hmotnej podstaty a neparazitovali ste na cudzej práci ani ste nepotrebovali cudziu zem. Takých národov je na svete málo. Buďte na to hrdí!“
Naše masmédia venujú nepomerne väčšiu pozornosť doslova „kadejakým“ zahraničným či domácim celebritám, ale rozhovory s významnými Slovákmi z rôznych oblastí vedy, techniky, umenia či celospoločensky prospešných aktivít v nich nenájdete ani zmienku. A tento stav trvá už dlho, ba akoby sa stával samozrejmosťou. Ba ani Celonárodným slávnostiam sv. Cyrila a sv. Metoda nevenovali dostatočnú pozornosť, načo upozornil aj premier Robert Fico. V súvislosti s tým sa mi natíska shakespearovská otázka „nie je niečo zhnité v štáte dánskom?!“
V našej „Listine cti a svedomia člena SNR“ v časti „Ukladáme“ stojí čierne na bielom: V každom neúspechu hľadaj najmä svoju vinu. Ak je niečo „zhnité“ v našom štáte, celej našej spoločnosti, tak to, čo nám všetkým najviac škodí je - naša vlastná ľahostajnosť a pasivita. Práve tieto naše vlastnosti umožňujú tým, čo škodia - škodiť nerušene a škodiť beztrestne! Kedysi bývalo na Devínskych slávnostiach desaťtisíce ľudí. Na tohtoročný štátny sviatok – keby sme neprišli my – bolo by nádvorie devínskeho hradu poloprázdne a bolo by bez zástav a štátnych symbolov... Môžu snáď za to Maďari alebo Česi?!
Nezdá sa Vám, že Slováci viac času venujú vyvracaniu rôznych bludov, ako by sa venovali pravdivým faktom o svojej histórii, ovládali ju a boli na ňu hrdí?
K povinnostiam starobylého kultúrneho – a po stáročiach skúsenosti opäť aj slobodného politického národa patrí: aktívna prezentácia pozitívnych faktov vlastných dejín a hodnôt, ktoré vytvoril. Nie vyvracaním bludov, ale sústavnou aktívnou argumentáciou – napríklad putovnými výstavami po Európe, audiovizuálnymi prezentáciami v rôznych svetových jazykoch... musíme pôsobiť na vedomie iných, aby si vytvorili o nás pravdivý obraz. Aj sebavedomých postojov od vlastných reprezentantov sa dožijeme až vtedy, keď správne pochopia odkaz zmyslu našich dejín a ich posolstvo do budúcnosti. Veď je všeobecne známe, že – kto nie je sebavedomý, nemôže byť ani úspešný.
Už dávno sme z našich konferencií – najmä pre mladú generáciu Slovákov – navrhovali „novú motiváciu“, ktorá je v prirodzenom vzťahu k hodnotám vlastných dejín a kultúry. Nehľadajme teda výhovorky – hľadajme východiská! Ako som už povedal mnohokrát, jediným východiskom je náš aktívny a zodpovedný prístup k životu a sústavné zdokonaľovanie sa na ceste k vytýčenému ideálu. Čo ním je? Na tom sa zrejme zhodneme všetci. Je ním zdravá, všestranne rozvinutá, oprávnene sebavedomá osobnosť – vedomá si svojej hodnoty a jedinečnosti, ktorá je schopná trvalo zabezpečiť svoju slobodu a žiť ako rovnoprávny subjekt. Len takto môžeme byť úspešní na ceste k naplneniu nášho dejinného poslania. A to je ešte stále pred nami – Slováci aj Slovania!
Aká bola reakcia tých, ktorým ste odovzdali štafetu celonárodných slávností a vytvorili ich scenár? Poďakoval sa Vám vôbec niekto?
Scenár ani organizáciu som nerobil na objednávku, ale z presvedčenia o ich potrebe pre národ a na priateľské požiadanie. Ako autor Devínskej prísahy, ktorá znie „Budem vždy presadzovať práva a záujmy slovenského národa; ctiť, chrániť a rozvíjať hodnoty slovenského národného dedičstva; konať v zmysle múdrosti vyplývajúcej z nášho poučenia historickou skúsenosťou a pokračovať v diele a príklade života najväčších osobností našich dejín... ako nám prikazuje česť a svedomie dobrých, vďačných a verných synov a dcér slovenského národa...“ – nemôžem a ani nechcem, aby mi niekto ďakoval za plnenie mojich povinností. Tak som prisahal ja, tak sme prisahali mnohí! Pre mňa a pre nás je vďakou už to, že môžeme konať na prospech svojho národa. Napokon, ešte nedávno za podobnú činnosť – či už ako „panslávov“ alebo „buržoáznych nacionalistov“ našich predchodcov zatvárali, ba aj – vešali ... Ja som tým, ktorí nám umožnili aj tohto roku uskutočniť Celonárodné slávnosti sv. Cyrila a sv. Metoda na Devíne, poďakoval osobným listom. Bolo ich presne dvanásť. Aké symbolické...
Slovanskému a kresťanskému svetu
Devínske memorandum
Devín, ktorý je spolu s Nitrou symbolom štátnosti našich predkov, patrí nielen Slovákom, ale všetkým Slovanom. Preto považujeme za prirodzené, aby práve z Devína zaznel hlas na obranu slovanstva ako celku či suverenity a územnej celistvosti ktoréhokoľvek slovanského štátu – dnes ohrozenej Srbskej republiky.
V dejinách sa len výnimočne stáva, že národný symbol je aj symbolom celej civilizácie. Pamätníky pripomínajúce hrdinské činy a obete padlých pri obrane vlastných hodnôt sú uctievanými majákmi každej civilizácie, ktorá nechce stratiť správny smer pri napĺňaní svojho dejinného poslania. Práve pamätníky bojovníkov za národnú slobodu a obrancov civilizácie sú tým skutočným svetlom umožňujúcim správnu orientáciu v našom historickom vedomí, aby sme nielen vedeli – kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme, ale aj to – vďaka komu sme a zároveň, aby sme lepšie chápali podstatu nášho konania a aj zmysel nášho života. Takýmto pamätníkom pre celú kresťanskú európsku civilizáciu je aj Kosovo a Metohija! Tu bola postavená hradba a bašta, ktorá spolu s mnohými ďalšími slovanskými pevnosťami tvorila ochranu, bez ktorej by sa západná Európa nemohla rozvíjať tak pokojne a tak mnohostranne...
Vo vlastnom - ale i v našom spoločnom - záujme si treba uvedomiť, že každý, kto si nevytvorí vlastnú perspektívnu koncepciu svojho života – je odkázaný na koncepciu cudziu. A skôr či neskôr je okolnosťami donútený pracovať na cudzí prospech.
Návrhov na uskutočnenie „zlatého veku slovanstva“, v ktorom by sa slovanské národy postavili na čelo svetového vývoja a naplnili tak svoje dejinné poslanie obohatením svetovej kultúry a civilizácie o svoj autentický a neopakovateľný prínos – vzniklo už mnoho... Zatiaľ sa však nenašla autorita, ktorá by ich dokázala uskutočniť. Pritom – tá autorita tu stále je a čaká.
Tou autoritou môže byť iba – spoločná dobrá vôľa slovanských národov a štátov – vzájomne priateľsky spolupracovať a pomáhať si v dobrom aj zlom. Táto neodkladná naliehavosť už dávno vyzýva Slovanov, aby sa poučili a chopili sa svojej historickej príležitosti!
Slovanstvo dnes opäť stojí pred osudovými rozhodnutiami a čím dlhšie ich bude odkladať – tým menej budú účinné. Vážne ohrozenie našich spoločných hodnôt a záujmov je vždy neodkladnou výzvou k činu! A prirodzenou reakciou na každé ohrozenie je – spájanie síl! Preto viac ako slová podpory sú dnes potrebné skutky, ktoré zabránia ďalšiemu ústupu Slovanov z centrálnej Európy (Lužickí Srbi!), oslabovaniu ich vplyvu v Európe a dnes najviac aktuálnemu – pokračujúcemu ponižovaniu a trestaniu srbského národa.
Aj súčasné snahy NATO o vybudovanie tzv. bezpečnostného protiraketového systému na území slovanských štátov (Česko a Poľsko) dokazujú, že zámerom pôvodcov tohto plánu je: presunúť hlavné ohnisko konfliktov medzi slovanské národy a kresťansko-muslimskú civilizáciu. Hlavným cieľom tohto projektu je nielen oslabiť svojich súperov, ale aj zarobiť na tom miliardy potrebné na udržanie si postavenie svetového hegemóna.
V zmysle – na Devíne 5. mája 2005 národným zhromaždením prijatej –Magny charty slovanských národov a z nej vyplývajúceho záväzku „... garantovať si navzájom – neobmedzenú štátnu suverenitu; nenarušiteľnosť územnej celistvosti; nedotknuteľnosť hraníc...“ vyzývame predstaviteľov slovanských štátov, aby – všetkými dostupnými prostriedkami zabránili odtrhnutiu Kosova a Metohije od Srbskej republiky a nedopustili vytvorenie precedensu, ktorý hrozí likvidáciou miliónmi ľudských obetí dosiahnutých a krvou zaplatených výsledkov 2. svetovej vojny a pokračujúcimi ďalšími územnými nárokmi voči slovanským štátom!
Vyzývame predstaviteľov všetkých kresťanských cirkví, aby – svojou spoločnou autoritou medzi veriacimi zabránili strate Kosova a Metohije pre európsku kresťanskú civilizáciu!
V tejto – pre slovanstvo aj kresťanstvo – osudovej chvíli vyzývame všetky slovanské aj kresťanské autority, aby zanechali vzájomné nevraživosti či malicherné spory a zjednotili sa v úsilí zachrániť Kosovo a Metohiju – ako posvätný symbol obrany hodnôt našej civilizácie – vo vlastníctve tých, ktorí ho svojou prácou vybudovali, civilizovali a zaplatili krvou vlastných obetí!
Zachránime tým zároveň aj mier ako základnú hodnotu a podmienku priateľskej spolupráce všetkých národov na báze vzájomnej úcty a porozumenia, ktoré sú jedinou možnou cestou pre rozvoj pozitívnych hodnôt našej európskej civilizácie.
Nech sa tento náš rozhodný postup pri obrane symbolu európskej kresťanskej civilizácie – stane prvým spoločným krokom na ceste vedúcej k naplneniu nášho dejinného poslania – „spájať to najlepšie v nás na prospech všetkých a spoločné blaho celého ľudstva.“
Devín, 5. 7. 2007
Rozhovor pre Slovenské národné noviny
Mnohých Slovákov rozhorčila arogantná trúfalosť Petra Gettinga, podpredsedu SMK, ktorý sa vo svojom článku vyjadril o misii solúnskych bratov Konštantína a Metoda ako o rozprávke či mýte, akoby išlo o výmysly. Možno sa však tomu čudovať, keď v istej nemenovanej televízii robiacej prieskum, nevedeli odpovedať na otázku: „Kedy prišli solúnski bratia na územie Veľkej Moravy“? koaliční ani opoziční poslanci?
Zdá sa, že mnohým Slovákom je ich história ľahostajná. Smutné je však, že aj takým, ktorí by mali byť pre ostatných vzorom. Veď až súčasná vláda venovala štátnemu sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda náležitú pozornosť a na Celonárodnej slávnosti na Devíne prehovorili prezident Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Paška, predseda vlády Robert Fico a Ján Chryzostom kardinál Korec, čo v priamom prenose vysielala aj STV.
V predchádzajúcich rokoch si predstavitelia nášho štátu tento sviatok nevšímali. Vy ste príchod vierozvestov v roku 863 nazvali osudovým míľnikom našich dejín a venovali mu náležitú pozornosť. Skutočnosť, že účasť na tohtoročných slávnostiach potvrdili najvyšší ústavní činitelia nášho štátu je dôkazom, že ste tradíciu devínskych slávnosti neudržiavali márne. Po „rokoch neúrodných“, ako ste ich nazvali v otváracom prejave Celonárodných slávností, ste odovzdali štafetu do rúk najpovolanejších, lebo sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda je - štátnym sviatkom. Veríte, že sa Vám týmto podarilo otvoriť novú a už neprerušenú tradíciu slávnosti na Devíne?
Predovšetkým – podpredseda menšinovej etnickej strany nie je kompetentný vysvetľovať ani komentovať dejiny iného národa. A nie je ani autoritou, ani partnerom v odbornej diskusii na tému slovenských dejín. Nech sa radšej venuje objasňovaniu mýtov, ktorých sú maďarské dejiny – doslova preplnené. My zostaňme pri faktoch...
Pri osobnom stretnutí na Úrade vlády SR – dňa 15. marca 2007- sa ma pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič opýtal či by som nevytvoril scenár na tohtoročné devínske slávnosti. Svoju žiadosť zdôvodnil tým, že sme ako Združenia slovenskej inteligencie udržiavali tradíciu cyrilometodských osláv a máme s tým náležité skúsenosti. Súhlasil som a 16. apríla som predložil svoj prvý návrh pod názvom „Devín – slovenský aj všeslovanský“. Vzhľadom na skutočnosť, že v ten istý deň sa v Nitre už tradične koná „Celonárodná cyrilo-metodská púť“, ktorá je zameraná najmä na nábožensko-cirkevný odkaz solúnskych bratov, navrhoval som orientovať devínske slávnosti s dôrazom na štátnické rozhodnutie kráľa Rastislava. Jeho hlavným zámerom bolo zvýšiť civilizačnú úroveň, ale aj posilniť vnútornú súdržnosť a medzinárodnú autoritu kráľovstva. Jeho štátnické slovo zaznelo jasne – voči Frankom aj voči Rímu a neskôr aj voči Byzancii.
Vzhľadom na súčasné vážne až osudové ohrozenie bratského srbského národa sa žiadalo, aby práve z Devína – spoločného symbolu Slovákov aj Slovanov – zaznel jasný a rozhodný hlas na obranu jeho životných záujmov. Hlavne jeho suverenity na území Kosova a Metohije, ktoré sú symbolmi obrany európskej civilizácie pred cudzou expanziou. My, členovia Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR, sme tak urobili už 28. apríla 2007 v dokumente „Apel na svedomie Európy“. A rovnako sme sa jasne vyjadrili aj 5. júla – Devínskym memorandom „Slovanskému a kresťanskému svetu“, ktoré bolo účastníkmi slávností jednomyseľne prijaté.
Našou povinnosťou nie je iba „pripomínať si a uctievať“, ale najmä – pokračovať vo veľkých činoch našich predchodcov a „z dlho mĺkvych mohýl dávnej slávy našich predkov, vytvoriť svojimi činmi žiariace majáky pre našu rovnako veľkú a slávnu budúcnosť“. Tak som koncipoval aj svoj druhý návrh z mája 2007, ktorý bol – podľa mojich informácií kladne prijatý.
A či sa podarilo vytvoriť novú tradíciu? Tradícia sa nevytvára iba opakovaním, ale plodným a pre národ užitočným pokračovaním v odkaze diela našich najväčších. To však závisí oveľa viac od štátnikov ako od organizátorov...
Napriek priamemu prenosu oficiálnej časti programu na hrade Devín, postrádala som STV na spomienkovej slávnosti pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v sade Janka Kráľa, kde sa zúčastnil aj podpredseda Vlády SR Dušan Čaplovič, ale aj na slávnostnom kultúrnom programe v Kultúrnom dome Devín, kde zneli nádherné vokálne skvosty viažuce sa k slávnostiam a umelecké slovo Evy Kristinovej a Jozefa Šimonoviča, ktorí brilantne predniesli našu najstaršiu básnickú skladbu Proglas v pôvodnom jazyku a zároveň v súčasnej slovenčine. Pozornosť si zaslúžila tiež prednáška A. F. Zvrškovca „Najnovšie objavy najstarších slovenských dejín“. Napokon, veď v scenári o ktorý Vás požiadali ste navrhli aj priame vstupy zo slávností v celodennom vysielaní SRo.
Slovenské verejnoprávne média už roky zanedbávajú svoje povinnosti a dlhodobo ignorujú aktivity národne uvedomelej časti slovenskej spoločnosti. Smutným dôkazom o nepochopení svojej úlohy, ale aj nerešpektovaní zákona, je – už vyše 8-ročná! – absencia prezentácie aktivít našich združení a tým vlastne ich faktické „zatajovanie“, čiže vymazávanie z pamäti národa. A že aj napriek účasti najvyšších predstaviteľov nášho štátu nevyužil – najmä SRo - svoju šancu reportážnym spôsobom priblížiť priebeh osláv štátneho sviatku svojmu poslucháčovi – okrem iného svedčí aj o neprofesionalite vedenia. A nielen to. Svedčí aj o nepochopení zásadnej zmeny, ktorá sa udiala po roku 1989. Demokracia je nielen „o názoroch politikov“, ale najmä o názoroch čo najširšieho spektra všetkých občanov štátu...
Ako je možné, že niektorí tzv. historici môžu uverejňovať ničím nepodložené bludy? Veď historik by sa mal držať faktov a keď ich neovláda doučiť sa ich. Vy už roky navrhujete, aby skupina autorov zostavila učebnicu, ktorá by bola „slovenskou národnou bibliou“. Iste by obohatila nielen zoznam povinného čítania, ale každý študent by mal považovať za samozrejmé ovládať ju, byť hrdý na svoj národ, mať úctu k veľkým osobnostiam a dejinotvorným činom, veď ako ste povedali: „národ, ktorý nepozná či nechápe zmysel odkazu svojich dejín – alebo ním dokonca pohŕda – pohŕda sám sebou a odsudzuje sa na blúdenie labyrintom cudzích pascí, prepadlísk a slepých uličiek... aby nikdy nenašiel tú jedinú správnu – teda svoju vlastnú – cestu k naplneniu zmyslu vlastného života“. Prečo nie je možné nájsť autorov, ktorí by sa podujali na vytvorenie tohto grandiózneho diela?
Táto otázka smeruje predovšetkým na ústavy SAV, na odbory MS, na MŠ SR... Veď dodnes chýbajú skutočné Slovenské dejiny – napísané z hľadiska našich národnoštátnych záujmov a prezentujúcich nezvratné fakty o našom historickom vývoji - a rovnako chýba aj Slovenská vlastiveda. A „Slovenská národná biblia“? Tá je predsa dávno vytvorená, len ju teba citlivo, rozumne a správne poskladať a predložiť ju národu. Napríklad so slovami: „Slováci, toto je Vaša pravá duša a Vaša skutočná tvár. Buďte hrdí, že patríte k národom tvorcov hodnôt a nie k ich ničiteľom. Buďte hrdí, že ste žili a vytvárali hodnoty z vlastnej duchovnej a hmotnej podstaty a neparazitovali ste na cudzej práci ani ste nepotrebovali cudziu zem. Takých národov je na svete málo. Buďte na to hrdí!“
Naše masmédia venujú nepomerne väčšiu pozornosť doslova „kadejakým“ zahraničným či domácim celebritám, ale rozhovory s významnými Slovákmi z rôznych oblastí vedy, techniky, umenia či celospoločensky prospešných aktivít v nich nenájdete ani zmienku. A tento stav trvá už dlho, ba akoby sa stával samozrejmosťou. Ba ani Celonárodným slávnostiam sv. Cyrila a sv. Metoda nevenovali dostatočnú pozornosť, načo upozornil aj premier Robert Fico. V súvislosti s tým sa mi natíska shakespearovská otázka „nie je niečo zhnité v štáte dánskom?!“
V našej „Listine cti a svedomia člena SNR“ v časti „Ukladáme“ stojí čierne na bielom: V každom neúspechu hľadaj najmä svoju vinu. Ak je niečo „zhnité“ v našom štáte, celej našej spoločnosti, tak to, čo nám všetkým najviac škodí je - naša vlastná ľahostajnosť a pasivita. Práve tieto naše vlastnosti umožňujú tým, čo škodia - škodiť nerušene a škodiť beztrestne! Kedysi bývalo na Devínskych slávnostiach desaťtisíce ľudí. Na tohtoročný štátny sviatok – keby sme neprišli my – bolo by nádvorie devínskeho hradu poloprázdne a bolo by bez zástav a štátnych symbolov... Môžu snáď za to Maďari alebo Česi?!
Nezdá sa Vám, že Slováci viac času venujú vyvracaniu rôznych bludov, ako by sa venovali pravdivým faktom o svojej histórii, ovládali ju a boli na ňu hrdí?
K povinnostiam starobylého kultúrneho – a po stáročiach skúsenosti opäť aj slobodného politického národa patrí: aktívna prezentácia pozitívnych faktov vlastných dejín a hodnôt, ktoré vytvoril. Nie vyvracaním bludov, ale sústavnou aktívnou argumentáciou – napríklad putovnými výstavami po Európe, audiovizuálnymi prezentáciami v rôznych svetových jazykoch... musíme pôsobiť na vedomie iných, aby si vytvorili o nás pravdivý obraz. Aj sebavedomých postojov od vlastných reprezentantov sa dožijeme až vtedy, keď správne pochopia odkaz zmyslu našich dejín a ich posolstvo do budúcnosti. Veď je všeobecne známe, že – kto nie je sebavedomý, nemôže byť ani úspešný.
Už dávno sme z našich konferencií – najmä pre mladú generáciu Slovákov – navrhovali „novú motiváciu“, ktorá je v prirodzenom vzťahu k hodnotám vlastných dejín a kultúry. Nehľadajme teda výhovorky – hľadajme východiská! Ako som už povedal mnohokrát, jediným východiskom je náš aktívny a zodpovedný prístup k životu a sústavné zdokonaľovanie sa na ceste k vytýčenému ideálu. Čo ním je? Na tom sa zrejme zhodneme všetci. Je ním zdravá, všestranne rozvinutá, oprávnene sebavedomá osobnosť – vedomá si svojej hodnoty a jedinečnosti, ktorá je schopná trvalo zabezpečiť svoju slobodu a žiť ako rovnoprávny subjekt. Len takto môžeme byť úspešní na ceste k naplneniu nášho dejinného poslania. A to je ešte stále pred nami – Slováci aj Slovania!
Aká bola reakcia tých, ktorým ste odovzdali štafetu celonárodných slávností a vytvorili ich scenár? Poďakoval sa Vám vôbec niekto?
Scenár ani organizáciu som nerobil na objednávku, ale z presvedčenia o ich potrebe pre národ a na priateľské požiadanie. Ako autor Devínskej prísahy, ktorá znie „Budem vždy presadzovať práva a záujmy slovenského národa; ctiť, chrániť a rozvíjať hodnoty slovenského národného dedičstva; konať v zmysle múdrosti vyplývajúcej z nášho poučenia historickou skúsenosťou a pokračovať v diele a príklade života najväčších osobností našich dejín... ako nám prikazuje česť a svedomie dobrých, vďačných a verných synov a dcér slovenského národa...“ – nemôžem a ani nechcem, aby mi niekto ďakoval za plnenie mojich povinností. Tak som prisahal ja, tak sme prisahali mnohí! Pre mňa a pre nás je vďakou už to, že môžeme konať na prospech svojho národa. Napokon, ešte nedávno za podobnú činnosť – či už ako „panslávov“ alebo „buržoáznych nacionalistov“ našich predchodcov zatvárali, ba aj – vešali ... Ja som tým, ktorí nám umožnili aj tohto roku uskutočniť Celonárodné slávnosti sv. Cyrila a sv. Metoda na Devíne, poďakoval osobným listom. Bolo ich presne dvanásť. Aké symbolické...
Slovanskému a kresťanskému svetu
Devínske memorandum
Devín, ktorý je spolu s Nitrou symbolom štátnosti našich predkov, patrí nielen Slovákom, ale všetkým Slovanom. Preto považujeme za prirodzené, aby práve z Devína zaznel hlas na obranu slovanstva ako celku či suverenity a územnej celistvosti ktoréhokoľvek slovanského štátu – dnes ohrozenej Srbskej republiky.
V dejinách sa len výnimočne stáva, že národný symbol je aj symbolom celej civilizácie. Pamätníky pripomínajúce hrdinské činy a obete padlých pri obrane vlastných hodnôt sú uctievanými majákmi každej civilizácie, ktorá nechce stratiť správny smer pri napĺňaní svojho dejinného poslania. Práve pamätníky bojovníkov za národnú slobodu a obrancov civilizácie sú tým skutočným svetlom umožňujúcim správnu orientáciu v našom historickom vedomí, aby sme nielen vedeli – kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme, ale aj to – vďaka komu sme a zároveň, aby sme lepšie chápali podstatu nášho konania a aj zmysel nášho života. Takýmto pamätníkom pre celú kresťanskú európsku civilizáciu je aj Kosovo a Metohija! Tu bola postavená hradba a bašta, ktorá spolu s mnohými ďalšími slovanskými pevnosťami tvorila ochranu, bez ktorej by sa západná Európa nemohla rozvíjať tak pokojne a tak mnohostranne...
Vo vlastnom - ale i v našom spoločnom - záujme si treba uvedomiť, že každý, kto si nevytvorí vlastnú perspektívnu koncepciu svojho života – je odkázaný na koncepciu cudziu. A skôr či neskôr je okolnosťami donútený pracovať na cudzí prospech.
Návrhov na uskutočnenie „zlatého veku slovanstva“, v ktorom by sa slovanské národy postavili na čelo svetového vývoja a naplnili tak svoje dejinné poslanie obohatením svetovej kultúry a civilizácie o svoj autentický a neopakovateľný prínos – vzniklo už mnoho... Zatiaľ sa však nenašla autorita, ktorá by ich dokázala uskutočniť. Pritom – tá autorita tu stále je a čaká.
Tou autoritou môže byť iba – spoločná dobrá vôľa slovanských národov a štátov – vzájomne priateľsky spolupracovať a pomáhať si v dobrom aj zlom. Táto neodkladná naliehavosť už dávno vyzýva Slovanov, aby sa poučili a chopili sa svojej historickej príležitosti!
Slovanstvo dnes opäť stojí pred osudovými rozhodnutiami a čím dlhšie ich bude odkladať – tým menej budú účinné. Vážne ohrozenie našich spoločných hodnôt a záujmov je vždy neodkladnou výzvou k činu! A prirodzenou reakciou na každé ohrozenie je – spájanie síl! Preto viac ako slová podpory sú dnes potrebné skutky, ktoré zabránia ďalšiemu ústupu Slovanov z centrálnej Európy (Lužickí Srbi!), oslabovaniu ich vplyvu v Európe a dnes najviac aktuálnemu – pokračujúcemu ponižovaniu a trestaniu srbského národa.
Aj súčasné snahy NATO o vybudovanie tzv. bezpečnostného protiraketového systému na území slovanských štátov (Česko a Poľsko) dokazujú, že zámerom pôvodcov tohto plánu je: presunúť hlavné ohnisko konfliktov medzi slovanské národy a kresťansko-muslimskú civilizáciu. Hlavným cieľom tohto projektu je nielen oslabiť svojich súperov, ale aj zarobiť na tom miliardy potrebné na udržanie si postavenie svetového hegemóna.
V zmysle – na Devíne 5. mája 2005 národným zhromaždením prijatej –Magny charty slovanských národov a z nej vyplývajúceho záväzku „... garantovať si navzájom – neobmedzenú štátnu suverenitu; nenarušiteľnosť územnej celistvosti; nedotknuteľnosť hraníc...“ vyzývame predstaviteľov slovanských štátov, aby – všetkými dostupnými prostriedkami zabránili odtrhnutiu Kosova a Metohije od Srbskej republiky a nedopustili vytvorenie precedensu, ktorý hrozí likvidáciou miliónmi ľudských obetí dosiahnutých a krvou zaplatených výsledkov 2. svetovej vojny a pokračujúcimi ďalšími územnými nárokmi voči slovanským štátom!
Vyzývame predstaviteľov všetkých kresťanských cirkví, aby – svojou spoločnou autoritou medzi veriacimi zabránili strate Kosova a Metohije pre európsku kresťanskú civilizáciu!
V tejto – pre slovanstvo aj kresťanstvo – osudovej chvíli vyzývame všetky slovanské aj kresťanské autority, aby zanechali vzájomné nevraživosti či malicherné spory a zjednotili sa v úsilí zachrániť Kosovo a Metohiju – ako posvätný symbol obrany hodnôt našej civilizácie – vo vlastníctve tých, ktorí ho svojou prácou vybudovali, civilizovali a zaplatili krvou vlastných obetí!
Zachránime tým zároveň aj mier ako základnú hodnotu a podmienku priateľskej spolupráce všetkých národov na báze vzájomnej úcty a porozumenia, ktoré sú jedinou možnou cestou pre rozvoj pozitívnych hodnôt našej európskej civilizácie.
Nech sa tento náš rozhodný postup pri obrane symbolu európskej kresťanskej civilizácie – stane prvým spoločným krokom na ceste vedúcej k naplneniu nášho dejinného poslania – „spájať to najlepšie v nás na prospech všetkých a spoločné blaho celého ľudstva.“
Devín, 5. 7. 2007
Rozhovor pre Slovenské národné noviny